aktuality

Program Domu remesiel

Program Domu remesiel   November - December 2018 November 2018     7.11.     Šperk - macramé / keramika 14.11.   Líhané sklo / keramika - vianočné ozd
viac...

Slovenská Ľupča leží východným smerom od od Banskej Bystrice v závere Zvolenskej kotliny. Súčasný chotár obce sa rozprestiera po oboch brehoch Hrona od Príboja na západe po Moštenickú dolinu na severovýchode.

Rastlinstvo

Rastlinstvo tejto oblasti je ovplyvnené predovšetkým podložím. Výskyt vápencov umožnil šírenie teplomilných druhov pomerne hlboko údolím Hrona. Práve fakt, že Slovenská Ľupča sa nachádza na severovýchodnom okraji Zvolenskej kotliny sa prejavuje tým, že mnohé druhy tu dosahujú severnú hranicu svojho rozšírenia na Pohroní. Je to napríklad devätorka rozprestretá (Fumana procumbens) – pri skalnom hríbe, hrdobarka strapcovitá (Teucrium botrys), ľan tenkolistý (Linum tenuifolium), ľan žltý (Linum flavum), vrabcovník obyčajný (Thymelaea passerina), vstavač trojzubý (Orchis tridentata), zúbkokvet žltý (Orthantha lutea), zvonček hrdlohojový (Campanula cervicaria) a iné.

V minulosti bola prevažná časť územia zalesnená a to najmä dubohrabinami, ktoré vystupovali až do 600 m n. m. Na severných svahoch to boli predovšetkým vápencové bučiny a jedľobučiny, zachované až dodnes. Nachádzame v nich ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon), črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), prilbicu (Aconitum sp.) a v širšom okolí (cestou z Priechoda na Baláže) aj endemit cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), ktorý je v súčasnosti chránený aj európskou legislatívou.
Činnosťou človeka boli takmer všetky dubovo-hrabové porasty odstránené, ostali len ostrovčeky (napr. rezervácia Príboj). Odlesnené plochy sa prevažne využívali ako pasienky, na ktorých sa rozšírili nízkobylinné lúčne spoločenstvá s mnohými teplomilnými druhmi. Významné sú náleziská ponikleca slovenského (Pulsatilla slavica). Aj kroviny majú teplomilný charakter, čo potvrdzuje hojný výskyt drieňa (Cornus mas), dráča (Berberis vulgaris), brekyne (Sorbus torminalis) a iných.
Pomerne hojné zastúpenie majú viaceré druhy orchideí z čeľade vstavačovitých, napr. vstavač bledý (Orchis pallens), vstavač trojzubý (O. tridentata), vstavač počerný (O. ustulata), vstavač obyčajný (O. morio), vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata), kruštík širokolistý (Epipactis helleborrine), kruštík rožkatý (E. muelleri), kruštík tmavočervený (E. atrorubens), prilbovka červená (Cephalanthera rubra), prilbovka biela (C. damasonium), prilbovka dlholistá (C. longifolia), hniezdovka hlístová (Neottia nidus – avis), koralica lesná (Corallorhiza trifida) a iné.
Fotografie niektorých druhov nájdete v galérii.
   
Živočíšstvo
Územie sa nachádza v priamom kontakte s najväčším jadrovým pohorím centrálnych Karpát a okrajom sa dotýka hlavného migračného koridoru zveri do oblasti Poľany, čo prirodzene podmieňuje výskyt veľkých šeliem, najmä medveďa (Ursus arctos), ale aj vlka (Canis lupus). Hojná je líška (Vulpes vulpes) a kuna slakná (Martes martes). K typickým obyvateľom lesa patrí samozrejme vysoká, srnčia a diviačia zver.
Dôležitou skupinou cicavcov sú netopiere, ktoré si nachádzajú zimné úkryty v malých jaskynkách a skalných štrbinách. No omnoho početnejšie sú letné kolónie. Kolónia netopiera obyčajného (Myotis myotis) v podkrovných priestoroch evanjelického kostola v obci má okolo 150 kusov dospelých jedincov. V lesných porastoch sa vyskytuje aj netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a i.
Z vtákov sú v území zastúpené prevažne lesné druhy a druhy viazané na ľudské obydlia. Z dravcov a sov tu majú dobré hniezdne podmienky myšiak lesný (Buteo buteo), výr skalný (Bubo bubo), sova lesná (Strix aluco), či kuvik plačlivý (Athene noctua). Zo vzácnych druhov je potrebné spomenúť bociana čierneho (Ciconia nigra). Pozdĺž potoka Driekyňa bol pozorovaný výskyt rybárika riečneho (Alcedo athis). Zlepšujúca sa kvalita vody v Hrone v posledných rokoch umožňuje výskyt aj takých náročných druhov ako sú mihule (napr. Eudontomyzon vlayikovi), hlavátka (Hucho hucho) alebo hlaváč (Cottus gobio). Dostatok potravy v rieke je zárukou výskytu vydry riečnej (Lutra lutra).
Z bezstavovcov sú typickými predstaviteľmi lesných biotopov fuzáče, napríklad fuzáč bukový (Cerambix scopolii), f. dubový (Plaqnotus arcuatus), f. škvrnitý (Strangalia maculatta), f. alpský (Rosalia alpina), f. veľký (Cerambix cerdo) a ďalšie. Na starých duboch je ešte stále (aj keď čoraz zriedkavejšie) možné nájsť roháča (Lucanus cervus).
Čoraz častejšie sa objavujú teplomilné druhy, ako napríklad modlivka zelená (Mantis religiosa).